← Škótska večera a večer ľudovej hudby na Chambers Street · späť na stránku s ľudovou večerou

Privítanie

Gajdy a privítanie gajdoša: čo je tento nástroj a prečo otvára večer

Ako fungujú veľké škótske gajdy, prečo nemôžu hrať potichu a odkiaľ pochádza zvyk gajdoša pri dverách.

Od Edinburgh Folk Dinner Guide · fakty naposledy overené

Rezervujte si svoj večer ↗

Rýchla odpoveď

Veľké škótske gajdy sú jazýčkový nástroj napájaný vakom, s jednou melódickou píšťalou na melódiu a tromi hukákmi na stálu sprievodnú notu. Wikipedia uvádza, že nemôžu meniť hlasitosť ani prestať na pauzy, a preto hráči formujú hudbu ozdobnými tónmi. Gajdy sú v Škótsku prvýkrát doložené okolo roku 1400 a najstaršie zmienky sú vojenské, preto má privítanie gajdoša slávnostný ráz. Rezervačná stránka uvádza, že gajdoš víta hostí a pózuje na fotografie.

Veľké škótske gajdy v skratke

Časť alebo faktZdroj
PíšťalaHrá melódiu; dvojitý jazýček; deväť tónovWikipédia
BordónyDva tenorové a jeden basový, ladené na AWikipédia
VakZadržiava vzduch, takže zvuk nikdy neprestaneWikipédia
DynamikaŽiadne; výraz pochádza z prikrášľovaniaWikipédia
Prvé záznamyOkolo roku 1400 v ŠkótskuWikipédia

Ako nástroj funguje

Gajdoš v zelenom tartanovom kilte a pléde hrá pri čiernych zábradliach v edinburskom parku
Gajdoš v plnom horskom škótskom odeve, odfotografovaný v Edinburghu. · Photo: Jorge Franganillo, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Wikipédia uvádza, že moderná súprava škótskych gájd má vak, fúkaciu trubicu, melódiovú píšťalu a tri hukáče – dva tenorové a jeden basový. Melódiová píšťala hrá melódiu pomocou dvojitého jazýčka; každý hukáč má jeden jednoduchý jazýček. Všetky štyri jazýčky sú uložené v drevených objímkach, takže hráč nemôže meniť zvuk perami ani jazykom. Hráč fúka do vaku a lakťom ho stláča, pričom nahromadený vzduch udržiava jazýčky v znení aj vtedy, keď gajdoš naberá dych. Preto sa zdá, že gajdy hrajú bez prestávky.

Prečo je tam vždy hlučno

Prúdenie vzduchu je nepretržité, takže hudba je prirodzene legato a tóny nemožno oddeliť jednoduchým zastavením vzduchu. Wikipédia uvádza, že nástroj nemá dynamiku ani pomlčky. Gajdoš preto používa ozdobné tóny, krátke dekoratívne tóny nazývané ozdoby, aby označil, kde jeden tón končí a začína sa ďalší. Ako príklady uvádza zdvojenia, taorluathy, throws, grips a birls. Výsledkom je zvuk plný energie, ktorý sa nedá stíšiť, čo sa hodí k pod holým nebom a k ceremóniám a robí z gajdoša prirodzeného úvodného účinkujúceho.

Rozsah a zvuk

Gajdošský chanter (melodická píšťala) pokrýva deväť tónov, od jedného celého tónu pod tonikou až po oktávu nad ňou, a jeho stupnica je približne mixolydická so zníženou septimou, uvádza Wikipedia. Bordúny sú ladené na A a dnešné gajdošské A je vyššie než kedysi štandardných 440 Hz – pohybuje sa okolo 470 až 480 Hz. Aj poslucháč bez akéhokoľvek školenia dokáže rozoznať, že melódie sa opierajú o malý súbor tónov a pod nimi plynie stály tón, čo dáva hudbe jej osobitý, takmer vokálny charakter.

Odkiaľ pochádzajú gajdy

Wikipédia datuje prvý doložený výskyt gájd v Škótsku okolo roku 1400, pričom text z roku 1396 spomína vojenské gajdy v bitke pri North Inch. Tvrdí sa, že gajdy bolo počuť v bitke pri Bannockburne v roku 1314, čo je však predmetom diskusií. Prvý jasný odkaz na vysokohorské gajdy, ktorý uvádza článok o ľudovej hudbe, je bitka pri Pinkie Cleugh v roku 1547. Najstaršie zmienky sa teda týkajú gájd vo vojne a tento nástroj sa etabloval v britskej armáde.

Fajky v boji a na prehliadke

Podľa Wikipédie viedli gajdoši vojská do boja ešte počas celého 19. storočia. Táto prax sa opustila v prvej svetovej vojne po prvých stratách, obnovila ju 51. highlandská divízia pri El Alameine v roku 1943 a Bill Millin hral na Sword Beach v roku 1944. Posledné bojové použitie, ktoré Wikipedia uvádza, je núdzový stav v Adene v roku 1967. Práve pre túto vojenskú minulosť sú dnes gajdy znakom obradnosti, od prehliadok po svadby, a preto gajdoš pri dverách pôsobí slávnostne a trochu vzrušujúco.

Piobaireachd, veľká hudba

Popri pochodoch a tanečných melódiách stojí piobaireachd, nazývaný aj ceol mor, čo znamená veľká hudba. Wikipedia ho opisuje ako sólovú formu, ktorá začína pomalou témou, základom, prechádza čoraz zložitejšími variáciami a vracia sa k základu. Vyvinuli ho dedičné gajdošské rodiny, najmä MacCrimmonovci, a zdá sa, že vznikol v 17. storočí. Večerné privítanie ho pravdepodobne nebude obsahovať v plnej dĺžke, no je to repertoár, na ktorý je nástroj najviac hrdý.

Čo môžete očakávať od privítania

Na rezervačnej stránke sa uvádza, že hostí víta gajdoš a pózuje na fotografie. Neuvádza sa však, kde gajdoš stojí ani ako dlho privítanie trvá. Ak chcete fotografiu, slušne gajdoša požiadajte a doprajte mu chvíľu; kilt a celá súprava gajdúk vytvoria pekný záber. Keďže na tento nástroj sa nedá hrať potichu, držte malé deti za ruky a počítajte s tým, že zvuk zaplní miestnosť, a potom sa ponorte do tichšej hudby večera, ktorý nasleduje.

Často kladené otázky

Prečo sú gajdy také hlasné?

Wikipédia uvádza, že nemá dynamiku: trstiny znejú pri jednej hlasitosti, takže hráč nemôže hrať potichu.

Koľko strunových píšťal má škótske gajdy?

Tri: dva tenorové drony a jeden basový dron, uvádza Wikipedia.

Bude na večeri gajdoš?

Na rezervačnej stránke sa píše, že hostí víta gajdoš a pózuje na fotografie.

Rezervujte si svoj večer ↗

Zdroje

  1. Wikipedia: Great Highland bagpipe
  2. Wikipedia: Scottish folk music
  3. Wikipedia: Burns supper
  4. Wikipedia: Ceilidh
  5. The booking page for the Scottish dinner and folk music experience, on GetYourGuide
Rezervujte si svoj večerBezplatné zrušenie · Rezervujte teraz, zaplaťte neskôr