Hudba
Od balád po reely: ako sa škótska ľudová hudba dostala na stôl
Čo hudobníci myslia pod pojmom balada, kde sa piesne zbierali a prečo môže byť ľudový večer rovnako plný rozprávania ako spevu.
Rezervujte si svoj večer ↗Rýchla odpoveď
Škótska ľudová hudba je vrstvená tradícia: príbehové piesne odovzdávané ústne, tanečné melódie hrané na husliach a neskôr na akordeóne, a revival v polovici 20. storočia, ktorý vyslal zberateľov do terénu s magnetofónmi. Wikipedia uvádza, že balady zostali orálne až do čias, keď ich v 18. storočí zberatelia vytlačili, že zväzky Francisa Jamesa Childa z rokov 1882 až 1892 formovali neskoršie repertoáre a že School of Scottish Studies otvorili v Edinburghu v roku 1951. Večer, ktorý plynie od balád k živým piesňam, vás prevádza týmito vrstvami, a preto rezervačná stránka zdôrazňuje príbehy za piesňami.
Štyri vrstvy tradície
| Čo to je | V zázname | |
|---|---|---|
| Balady | Príbehy-piesne odovzdávané sluchom | Tlačili ich zberatelia už od 18. storočia, uvádza Wikipedia |
| Tanečné melódie | Reely, strathspeye a iná husľová hudba | Niel Gow a jeho syn zložili stovky melódií |
| Akordeón | Novší hlas v kapelách highlandského tanca | Ústredný pre highlandské tance od 20. rokov 20. storočia, uvádza Wikipedia |
| Oživenie | Zberatelia, festivaly a folklórne kluby | Škótska škola štúdií (School of Scottish Studies) pochádza z roku 1951 |
Čo je balada
V škótskom prostredí je balada príbeh rozprávaný vo veršoch a spievaný na jednoduchú melódiu, často o láske, zrade, bitke alebo nadprirodzených javoch. Wikipedia uvádza, že tieto piesne zostali v ústnej tradícii až do 18. storočia, keď ich začali vydávať zberatelia ako biskup Thomas Percy, a poukazuje na víly z Tam Linu ako dôkaz starších, predkresťanských motívov. Forma sa hodí k stolu s dvoma hudobníkmi, pretože slová nesú zaujímavosť a gitara či akordeón ich môžu ticho podporiť. Keď interpret urobí pauzu a vysvetlí, kým postavy boli, pieseň zasiahne silnejšie, a to je vzorec, ktorý rezervačná stránka opisuje.
Child, Greig a prví zberatelia
Neskoré 19. storočie prinieslo učenlivejšie prvé oživenie. Wikipédia pripisuje Francisovi Jamesovi Childovi a jeho ôsmim zväzkom anglických a škótskych ľudových balád, vydávaným v rokoch 1882 až 1892, že formovali to, čo si neskorší speváci vyberali na interpretáciu, a uvádza, že Gavin Greig zhromaždil viac ako tisíc piesní, väčšinou v Aberdeenshire. Ani jeden z nich nebol interpretom v modernom zmysle, ale ich knihy poskytli texty, z ktorých ľudoví speváci čerpajú dodnes. Ak hudobník pri vašom stole predstaví baladu podľa názvu, je slušná šanca, že jej slová zaznamenal zberateľ, ako boli títo.
Reely, strathspeye a husle
Wikipédia zaraďuje reely a strathspeys medzi škótske tanečné typy a uvádza Niela Gowa a jeho syna Nathaniela ako skladateľov stoviek husľových melódií a variácií. James Scott Skinner si vyslúžil prezývku „kráľ strathspey“. Hlboké korene huslí dokladá poznámka z roku 1703, keď cestovateľ Martin Martin napočítal na ostrove Lewis osemnásť huslistov. Moderný ceilidh stojí na tejto hudbe, keďže článok Ceilidh na Wikipédii opisuje zostavy a párové tance na škótske melódie. Sedavý večer si požičiava repertoár bez tanca.
Akordeón prichádza
Akordeón má v Škótsku kratšiu históriu ako husle. Podľa Wikipédie sa od 20. rokov 20. storočia stal ústredným prvkom highlandských plesov a tancov a dnes je neodmysliteľnou súčasťou kapiel. V duu s gitarou zohráva dve úlohy naraz – nesie melódiu a drží rytmus, vďaka čomu dvaja ľudia znejú ako malá kapela. Fotografia na samotnej rezervačnej stránke zachytáva presne túto dvojicu, gitaristu a akordeonistu hrajúcich pre hostí pri večeri.
Slovo ceilidh
Wikipedia odvodzuje toto slovo zo staroírskeho výrazu pre spoločníka a uvádza, že v gaelčine nadobudlo význam návštevy. Pôvodne bol ceilidh akékoľvek spoločenské stretnutie, často literárny večer s rozprávaním príbehov, poéziou, baladami, piesňami a prísloviami, ktorý hostil pán domu. Neskôr toto pomenovanie prevzal tanec. Ten starší význam je bližší tomu, čo ponúka ľudová večera: večer plný piesní a príbehov pri spoločnom stole, aj keď sa nikto nezdvihne do tanca.
Povojnové oživenie
Po druhej svetovej vojne zostala podľa Wikipédie tradičná hudba silnejšia v Škótsku než v Anglicku. V roku 1951 otvorili na Edinburskej univerzite School of Scottish Studies. Hamish Henderson, označovaný za katalyzátora oživenia, sprevádzal v 50. rokoch amerického folkloristu Alana Lomaxa po Škótsku a pomohol zorganizovať People's Festival Ceilidh v roku 1951, avizovaný ako noc škótskych piesní. Vydavateľstvo Rounder Records vydalo v roku 2005 s Hendersonovou pomocou nahrávku z toho večera. Tobar an Dualchais dnes sprístupňuje nahrávky zo škótskych zbierok online.
Čo počúvať
Pri stole si všimnite, či pieseň rozpráva príbeh, pripomína miesto alebo udáva rytmus na tanec. Všímajte si, ako ju interpret uvádza, pretože práve v úvode často spočíva história. Ak má melódia spád, ktorý vás núti podupávať nohou, pravdepodobne patrí k tanečnej tradícii; ak sú slová dôležitejšie než melódia, ocitáte sa skôr na území balady. Ani jedno nie je lepšie a dobrý večer sa medzi nimi plynule pohybuje.
Často kladené otázky
Je balada to isté ako ľudová pieseň?
Balada je jedným druhom ľudovej piesne: príbeh vyrozprávaný vo veršoch. Ľudová hudba zahŕňa aj tanečné melódie a pracovné piesne.
Musím poznať škótsku hudbu, aby som si večer užil?
Nie. Na rezervačnej stránke sa uvádza, že hudobníci vysvetľujú príbehy, ktoré sa za piesňami skrývajú.
Kde si môžem vypočuť pôvodné nahrávky?
Tobar an Dualchais sprístupňuje online nahrávky zo škótskych archívov, ktoré možno vyhľadávať podľa piesne, príbehu a miesta.
Zdroje